Blog publikovaný na Dennik N

Članok publikovaný na Dennik N je tu: Prečo nám architektom nemôže byť lahostajny climatestrike 

Piatok 15.3.2019 bol v znamení globálnych protestov mladých v boji proti klimatickým zmenám. Pri podujatiach #Fridaysforfuture vyšlo do ulíc celkovo viac ako 1,5 milióna mladých na viac ako 2000 miestach v 123 krajinách na všetkých 7 kontinentoch. Podľa @gretathunberg, 16 ročnej školáčky, ktorá protesty inšpirovala, je to však len začiatok.

Ich požiadavky sú jednoduché - aby politici začali vážne riešiť globálne oteplenie, na ktoré vedci upozorňujú už desaťročia. Prvé zasadnutie medzivládneho klimatického panelu IPCC bol už v roku 1988, v roku 2007 získalo IPCC spolu s Al Gorom Nobelovú Cenu za mier. Minulý rok vyšiel z ich zasadnutia v Katoviciach záver, že máme ešte 11 rokov, aby sme zachránili čo sa dá. Vedecká komunita má v tom jasné - konať treba okamžite a radikálne.

Podiel budov na celkových CO2 emisiách je 28%, a k tomu treba pripočítať 11% pre samotnú výstavbu. (Zdroj: odvodené z IEA (2017), World Energy Statistics and Balances, IEA/OECD, Paris, www.iea.org/statistics) Architekti sú tým pádom nepriamo zodpovedný za 39% svetových emisií CO2, a teda aj za stav v ktorom sa nachádza naša klíma.

Cestu k riešeniu si treba zjednodušene predstaviť nasledovne: v najbližších 10 rokoch musíme CO2 emisie redukovať na polovicu. Počas druhej dekády znovu na polovicu z polovice a počas tretej dekády to ešte raz zopakujeme, aby sme sa dostali na jednu osminu dnešných emisií.

Kniha „Zwei Grad. Eine Tonne“ od Christofa Drexela poukazuje na to, že na zníženie CO2 emisií existujú len 3 základné nástroje: Zmena životného štýlu (menšia obytná plocha na osobu), implementovať úsporné opatrenia (napríklad lepšie izolovať domy alebo zvýšiť účinnosť spotrebičov) a po tretie: využiť obnoviteľné zdroje (zbaviť sa fosílnych palív a nahradiť ich fotovoltaikou a tepelnými čerpadlami).

Podľa autora je možné znížiť dnešné emisie CO2 na bývanie a výstavbu vo výške 1900kgCO2/ročne na osobu (Rakúsko/Nemecko) na 50kg. Zmenou životného štýlu sa to dá dosiahnuť len ťažko, potenciál úspor je len 100kgCO2/ročne na osobu. Vďaka úsporným opatreniam sú však možné úspory vo výške až 1100kgCO2/ročne a vďaka obnoviteľným zdrojom sa CO2 emisie dajú znížiť o ďalších 650kg/ročne na osobu.

Najväčší potenciál v rámci úsporných opatrení má tepelná obálka budovy. Z dnešného priemeru 1050kgCO2/ročne na osobu sa dá táto hodnotu znížiť na 150kg. Kvalitná obálka pozostáva z nadmerne dobrej izolácie, kvalitných okien a vzduchotesnosti; to sú všetko prvky, ktoré nepotrebujú údržbu najbližších 30-50 rokov. Investícia do úsporných opatrení má pre investora vždy dlhodobú návratnosť.

Pre nás architektov existujú dnes rokmi overené riešenia ako stavať budovy so zníženými CO2 emisiami, ktoré spĺňajú vyššie uvedené ciele. Stačí postaviť budovu v pasívnom štandarde (podľa kritérií Passivhaus Institut Darmstadt, www.iepd.sk), podľa možnosti z prírodných materiálov (www.ozartur.sk) a využiť do maximálnej miery obnoviteľné zdroje na pokrytie jej spotreby.

Práve preto nám nemôže byť budúcnosť našich deti ľahostajná. Sme do veľkej miery zodpovední za klimatické zmeny, a pritom máme v rukách potrebné nástroje, aby sme sa správali zodpovedne. Úžasné na tom je aj to, že zároveň vieme zvýšiť kvalitu stavieb a ich komfort, pri výrazne nižších nákladoch na prevádzku. Je to len na našom svedomí, či si tu námahu dáme. Dlžíme to budúcej generácii.